Už stáročia zaznieva vo svete modlitba generácií: „Pros za nás, hriešnych, teraz i v hodinu našej smrti...“ Je to modlitba pápežov i vidiečanov, vzdelaných i jednoduchých, zámožných i chudákov... Všetci prosíme, aby Ježišova Matka stála pri nás v hodine smrti...
Akoby nie! Hodina smrti roztvára priepasti, do ktorých sa prepadajú dni a roky a tisíce vecí s nimi... Diabol si na túto chvíľu odkladá najsilnejšie zbrane. Aj pre nás je to náročné, lebo musíme hneď na prvý raz umrieť dobre! Urobme už teraz tichú zmluvu s Máriou, aby bola v tejto chvíli zvlášť živo pri nás!
Náš Pán nechcel zomrieť bez svojej Matky... Prosme, aby sme ani my nezomreli bez nej! (Ján Chryzostom Korec)

Ktorým smerom pôjde po smrti naša duša? Tým, ktorý sme jej ukázali na zemi. Dobrí kresťania nezomierajú, ale každým dňom sú bližšie k raju. Hmly, ktoré zatemňujú náš rozum, sa rozplynú. Náš duch bude poznať veci, ktoré sú pred ním tu dole ukryté...
Uvidíme ho! Uvidíme ho! Ó, bratia moji! Mysleli sme niekedy na to? Uvidíme Boha! Uvidíme ho celkom zreteľne! Uvidíme ho takého, aký je... z tváre do tváre! Uvidíme ho, uvidíme ho! (Ján Mária Vianney)

My sa celý život snažíme odovzdávať Bohu, ale pokiaľ žijeme, nikdy sa nám to nepodarí úplne, lebo vždy si podržíme niečo pre seba. Až smrť je tým momentom, kedy máme šancu pustiť sa všetkého a úplne, až nám neostane okrem nádeje v Boha vôbec nič. Smrť je niečo, k čomu musíme celý život dozrievať. (Ludvig Armbruster)

Je to neobyčajná pomôcka, ak budeme chcieť hľadievať na náš život z pozorovateľne, ktorá sa volá smrť. Ak máš problémy, zahľaď sa na ne zo smrteľného lôžka. Akú dôležitosť by si tam prikladal týmto veciam? Máš s niekým spor? Pozri sa naň zo smrteľného lôžka. Čo by si chcel: aby si ukázal svoju prevahu alebo aby si odpustil? (Raniero Cantalamessa)

Ak hovoríme o večnosti jednoducho, zdá sa nám príliš všedná alebo si tvoríme o nej priam klamné predstavy hojnosti a akéhosi vystupňovaného pozemského šťastia.
Ak zas hovoríme o večnosti slávnostne alebo v superlatívoch, budí v nás dojem neskutočnosti, že je to prehnané.
Až vekom a len postupne dozrievame a stávame sa schopnejšími chápať večné veci. Je jednou z radostí nášho dozrievania, ba možno až našej staroby, že za všetkým začíname vidieť naozaj Boha a jeho dobrotivosť skrze Ježiša a jeho kríž. (Ján Chryzostom Korec)

Večný život nie je výsledkom našich snáh – takto tomu veria tí, ktorí veria v reinkarnáciu. Večný život je Boží dar a viera je prostriedok, ako sa tohto daru možno zmocniť. (Marián Holbay)

Dal by nám Boh túžbu po večnosti, keby to nemala byť pravda? (Marián Holbay)

Viera je predchuťou toho poznania, ktoré nás urobí blaženými v budúcom živote. (sv. Tomáš Akvinský)

Budeme súdení podľa lásky, podľa ničoho iného nie. O tom som úplne presvedčený. (Guy Gilbert)

V Starom zákone nachádzame radu spisov, ktorých autori nepočítajú s perspektívou posmrtného života. Ako by sa odľahčil základný problém Knihy Jób, keby sa otázka utrpenia spravodlivého dala presunúť do ríše posmrtných odmien? (Tomáš Halík)

Prosím Pána o milosť, aby mi nedovolil vstúpiť do raja, kým tam predo mnou nevojde posledný z mojich duchovných synov, posledný z tých, ktorí mi boli zverení. (Páter Pio)

Poznávaj svoju smrť! Bez smrti nikto nemôže uvidieť Boha! Buď ako človek, ktorý stojí v bránach nebeského Jeruzalema a z diaľky hľadí na krásu svätyne.  (brat Efraim)

Neprivolávaj nikdy smrť, pretože je mŕtva, neprivolávaj nikdy smrť ako vyslobodenie, pretože Boh nás od nej vyslobodil, volaj skôr život budúceho sveta. (brat Efraim)

Oveľa potrebnejšie ako vlastné šťastie je pre človeka vedomie a ustavičná viera, že kdesi už jestvuje dokonalé a pokojné šťastie pre všetkých a pre všetko... Celý zákon ľudského bytia spočíva iba v tom, aby sa človek vždy mohol koriť pred nesmiernou veľkosťou. Ak sa odníme ľuďom to nesmierne veľké, nebudú môcť žiť a umrú v zúfalstve. Nesmierno a nekonečno je pre človeka potrebné práve tak, ako aj tá malá planéta, na ktorej žije. (F.M. Dostojevskij)

Predmetom nádeje nie je lepší budúci svet, ale večný život. (Benedikt XVI.)

Všemohúci a večný Bože! Zo všetkých prikázaní, ktoré si nám dal, patrí k tým najväčším a najkrajším prikázanie neustále v teba dúfať. Zakazuješ nám, aby sme si zúfali v akejkoľvek situácii. Nech sú naše hriechy sebeväčšie, vďaka nádeji smieme očakávať raj.
(Jean-Baptiste Noulleau)

Pane, ty nám nádej, že raz budeme s tebou v raji, nielenže dávaš – ty nám túto nádej, ktorá presahuje i naše najodvážnejšie sny, rovno prikazuješ. Láskyplnejšie prikázanie si nám naozaj nemohol dať. (Charles Foucauld)

Keby ste vedeli, aké radosti čakajú duše spravodlivých v nebi, boli by ste odhodlaní vďačne znášať v tomto pominuteľnom živote všetko súženie, prenasledovanie a urážky.
(sv. Serafim Sarovský)

Dožič nám, Pane života, aby sme vedeli prežívať všetky obdobia nášho života ako bohatý dar budúcich prisľúbení! (Ján Pavol II.)

Cieľ a plán nášho života je On, Kristus, ktorý nás čaká, aby nás previedol cez hranice času do večného objatia s Bohom, ktorý nás miluje. (Ján Pavol II.)  

Naše telo vstane zmŕtvych, náš život bude večný! Kiežby sa tejto sľúbenej skutočnosti vyrovnala naša viera! (Pavol VI.)

Raj je vrcholom všetkého, v čo kedy ľudstvo dúfalo. (Ladislav Boros)

Kristovou milosťou sme získali omnoho viac ako sme stratili diablovou závisťou.
(sv. Lev Veľký)

Nevidel som nikoho, kto by vo chvíli smrti lamentoval, že urobil príliš dobre.
(Don Bosco)

Keď zomriem, prídem k tebe, Pane. Pretože v tvojom mene som obrábal pole. Tvoja je aj sejba. Vytvoril si túto sviecu, a je na tebe, aby si ju zažal. Ja som staval tento chrám a je na tebe, aby si sa ubytoval v jeho tichu. (Exupéry)

Čo nám chýba? Kým žijeme, je s nami Boh. A keď umrieme, budeme my s Bohom.
(Karl Witte)

Keď zomriem, neobliekajte sa do smútku, to by nebolo kresťanské. Oblečte si svetlé šaty a spievajte chválospevy. Keď zomriem, chváľte život – i keď je taký krátky, vždy je krásny. Uctievajte Boha živých. (Kurt Marti)

Smrť je definitívny koniec – prvého dejstva. (Pavel Kosorin)

Boh súdi s plným poznaním všetkých skutočností. Nijaký motív si nevyloží mylne, ani neprehliadne žiadnu poľahčujúcu okolnosť - na rozdiel od pozemského súdu, ktorý môže pozabudnúť na podrobnosti alebo ich zle vysvetliť. (Erwin W.Lutzer)

Nový človek nosí na svojom tele Kristove rany. Bolestne nosí vo svojom srdci túžbu po plnosti života, dokiaľ nevkročí bránou telesnej smrti do žiary večného jasu. (Edita Steinová)

Všetko možno zariadiť okrem smrti... A smrť si zariadi všetko. (Josemaría Escrivá)

Uspokojila ťa myšlienka, že život znamená zodrať sa, spáliť sa v službe Bohu... Takto potom, keď sa budeme zodierať v službe Bohu, príde oslobodenie od smrti, lebo tá nám prinesie život. (Josemaría Escrivá)

Všetko tu na zemi je len hrsť popola. Len si pomysli na tie milióny osôb – už nebohých – dávne i nedávne „významné“ osobnosti, na ktoré si dnes už nikto nespomenie.
(Josemaría Escrivá)

Súd bude hrozný pre tých, ktorí dokonale poznali cestu k Bohu, druhých o nej poúčali, a sami ňou nešli. Boh ich bude súdiť podľa ich vlastných slov, a tak ich aj odsúdi.
(Josemaría Escrivá)

Keď ťa znepokojuje myšlienka na smrť, dodaj si odvahu a uvažuj, aké bude to nebo, ktoré nás čaká, keď celá nekonečná nádhera a veľkoleposť, všetko šťastie i nekonečná Božia láska sa vlejú do úbohej hlinenej nádoby, akou je ľudské stvorenie, a naplnia ju naveky dokonalým šťastím. (Josemaría Escrivá)

Radosť bez konca, šťastie bez tieňa, láska bez hraníc, do možnej miery vystupňovaný život bez ochabnutia, najsilnejší čin, ktorý je zároveň dokonalý pokoj a uvoľnenie zo všetkého napätia – to je večná blaženosť. (Edita Steinová)

Nemôžme si predstavovať, že život v raji bol svet bez chorôb, bolesti, telesného trápenia. Ale keď človek žije neustále bezprostredne s Bohom, keď je Bohom ako objektom svojej lásky uchvátený, jeho bolesť nemôže dosiahnuť takú mieru, aby sa mu stala utrpením.
(Ladislav Boros

Naša večnosť bude neprestajné prenikanie do tajomstva Boha. Každá splnená túžba sa stane impulzom k novej a vyššej túžbe. Duša sa donekonečna bude napĺňať Bohom, ale nikdy ho dokonale neobsiahne. Toto nikdy nekončiace hľadanie a objavovanie nám dokazuje, že Boh je nekonečný. (Ladislav Boros)

V momente smrti je duša človeka vynesená do nekonečnej roviny, kde nie je nič, len on sám s Bohom. Tak stojí tvárou v tvár svojmu vzkriesenému Pánovi. Aj Kristus musel vziať na seba smrteľný zápas, zomieranie a okamih smrti, aby ho mohol každý človek, ktorý prechádza okamihom smrti, odrazu v oslepujúcom jase stretnúť. (Ladislav Boros)

Každý kresťan by mal preskúmať svoj život a svoju existenciu vo svete a hľadať vo svojich skúsenostiach prítomnosť neba. Možno budú v našom živote jednotlivé náznaky existencie neba len nepatrné, ako malé črepiny. Ale keď ich poskladáme, vznikne nádherná mozaika našej večnej vlasti. Každý z nás má veľké, milostiplné zážitky, v ktorých bol Boh celkom blízko pri nás, v ktorých sme celkom bezprostredne zakúsili jeho bytie. V tých chvíľach sme vytušili niečo z večnej pravdy, vedeli sme, že všetky túžby srdca sa nám raz splnia.
(Ladislav Boros)

V nebi sa nám odhalia všetky tajomstvá, ktoré tu len slabo tušíme, pochopíme všetko, čo sa nám v hlučnom svete len zavše vynorí ako ozvena večného ticha, a budeme vnímať všetku hĺbku krásy pozemských tvarov, ktorej sa tu môžeme len na povrchu dotknúť.
Všetko, o čo sa v živote usilujeme, čo sme len sčasti uskutočnili, a tiež všetko, čím sme nemohli byť, čo nám bolo skryté alebo odopreté, všetka možnosť, ktorá tu na zemi ostala pre nás márna, sa v nebi rozvinie v plnej skutočnosti. A pochopíme, že vlastne sme nikdy nič nestratili, najmä však nie to, čoho sme sa v živote vzdali. (Ladislav Boros)